Keby bolo keby... [1. kapitola]

9. ledna 2015 v 21:06
Autor: Jenlin
Téma: Once Upon a Time (aké nečakané. no viac neprezradím :P)
Postavy: Emma, Hook, David, Regina, Robin, Belle, Rumpelstiltskin
Pár slov autorky: Toto je čosi ako poviedka na objednávku, keďže niekto - ehm, ehm - mi vsunul nápad a je lenivý ho rozvíjať ďalej a napísať to, sou... Som lepšia, no čo dodať :D *narcis chvíľka* Najprv to mala byť jednorázovka, ale keď pozerám na tých 6 strán vo Worde, čo je len prvá časť, musím to rozdeliť. Aj keď sa to (opäť) začína scénami ešte zo seriálu, prosím neukameňujte ma za to, snažila som sa do toho vniesť kúsok originality a humoru (hlavne na konci). Akosi už nemám slov, čo je u mňa dosť nečakané, no budiš. Choďte čítať, komentovať a spriadať teórie čo sa stane, i tak sa stavím, že neuhádnete (a)
P.S. A ty osoba lenivá sa to neopováž prezradiť!

Napísané to je na objednávku niekoho iného, no aj napriek tomu túto časť venujem svojej mamke. Síce dosť pochybujem o tom, že bude vedieť o čom je reč - keďže o OUAT vie len z môjho rozprávania (pričom to ide jedným uchom dnu, druhým von, že?) -, no nechala ma písať a rozvíjať "dlho" do noci s tým, že jej to potom musím ukázať tak, nech sa páči ♥
(to akože vážne mám z toho stres? xD)


___________________________________________________________________________

Obeta


Emma sa zvrtne a odpochoduje preč, nechávajúc svoju rodinu i všetkých ostatných za zabuchnutými dverami Babičkinho bistra. O návrate do New Yorku teraz nemá ani najmenšiu chuť hovoriť. A už vôbec nie, keď na ňu všetci hľadia, čakajúc odpoveď, vysvetlenie, ktoré by aj tak nepochopili. Toto je len o nej a jej synovi, tak nech ich nechajú porozprávať sa o tom niekedy v súkromí. Rýchlymi a dlhými krokmi napreduje, hoci sama neviem kam. Preč, čo najďalej od rušnej časti Storybrooku. Hľadá niečo, kde je pokoj. Miesto, kde môže o všetkom popremýšľať. Ale veď ona nemá o čom premýšľať! To oni by mali. No zjavne nechcú. Bolí ju z toho hlava.

Moment zarazeného ticha, ktoré nastalo po Emminom náhlom odchode preruší až kapitán Hook.

"Porozprávam sa s ňou," položí pohár piva na stôl, rozhodnutý dobehnúť ju ešte skôr, ako sa mu stratí v uliciach.

"Počkaj," zastaví ho Henry, podávajúc mu knihu. "Vezmi si toto. Možno jej to pomôže spomenúť si, kde naozaj patrí." Hook prikývne a strčí si knihu do kapsy. Vo dverách sa mihne jeho čierny plášť a potom sa nahlas zabuchnú. Opäť.

"Všetko dobre dopadne," uistí David Henryho, seba, no i všetkých naokolo. "Je proste tvrdohlavá ako jej m-" pohľad, ktorý po ňom zaraz vrhne Snow ho donúti zaraziť sa. "Ako každý z našej rodiny." Tomu môže dať Regina iba v duchu za pravdu.

"Dedo?" Henryho prekvapený pohľad, rovnako ako jeho prst si to mieri rovno na okno, oproti ktorému sedí. "Aha!" je jediné, čo zo seba v tej chvíli dostane. Viac však nikomu nie je treba, všetky páry očí sa razom pozrú tam, kam on. Cez okno je spoza striech budov vidieť ako jantárový lúč pretína oblohu od nevidím do nevidím. Takúto masu svetla by mohla závidieť aj poriadna diskotéka v Las Vegas.

"Čo to je?" dodá chlapec po chvíli.

Odpoveď príde okamžite. "Problém."

Pre ohúrenie, ktoré zrazu nastalo v celom bistre si nikto ani nevšimol, ako dnu potichu vkročil Gold, držiac Belle za ruku. Momentálne sú oni dvaja jediní, ktorých pohľad nepriťahuje krása, záhadnosť a nebezpečnosť lúča.

"To svetlo vychádza zo Zeleninho portálu. Je otvorený."

Po tom, čo sa všetci spamätali z tejto desivej novinky, nastala krátka porada, pri ktorej dospeli k jedinému záveru. Zelena? Neváhali ani chvíľu a preto sa teraz ulicou ozýva náhly dupot piatich párov nôh, mieriacich si to priamo na stanicu šerifa.

"Je preč," skonštatuje David, ktorý ako prvý dobehne do miestnosti. Za pätami má Reginu.

"Nie, bola tu keď som odchádzala!" bráni sa, pričom vykoľajene rozhadzuje rukami.

"Ale keby utiekla, vysvetľovalo by to ten časový portál..." pridá sa Belle.

"Nemožné. Bez svojho prívesku je bezmocná. Ako by mohla utiecť a bez mágie otvoriť portál?" do hlasu Reginy sa pomaly, ale isto vkráda nervozita. V tom jej však pohľad spočinie priamo na Rumpelovi. "Iba ak si jej niečo neurobil."

Všetky oči sa v tej chvíli podozrievavo upriamia naňho. Až na Belle, tá ma v pohľade skôr nesúhlas, možno menšie obavy.

"No tak prepáč, že ťa sklamem, ale neurobil," prenesie trochu urazene. Kráľovnú to však zrejme nepresvedčilo.

"A i keby som chcel, moju dýku má Belle," dodá rýchlo na svoju obhajobu. "Tá by mi v tom určite zabránila."

"To je pravda."

"Ak utiekla, poďme zistiť ako," chopí sa toho David, ktorý už ťuká do nahrávacieho systému a čaká, kým sa na malej obrazovke zjaví pravda. Alebo možno nie?

"Výborne," zamrmle Rumpel hneď ako si všimne niekoľko kamier v miestnosti, ktoré počas svojej návštevy Zeleny prehliadol. Zatiaľ čo všetci napäto čakajú na to, čo im obrazovka ukáže, on to sotva badateľným pohybom ruky zmení.

"Čo? Čo sa stalo?" vyhŕkne hneď Regina, keď je obraz na chvíľu nejasný.

"Hodila by sa nám novšia technika," poznamená Charming. "Sprostý Betamex... Tak." Obraz úspešne naskočí, no zjaví sa na ňom niečo, čo nikto nečakal. Zdá sa, že Zelena mala záložný plán v podobe "samozničenia".

"O ospravedlnenie vás žiadať nebudem."

"Musela mať dostatok mágie na to, aby sa sama zabila," rozmýšľa Regina nahlas. "A keď to spravila, tak mágia v jej prívesku nemala majiteľa. Oslobodila sa."

"Ehm, a ako to napravíme?" po prvý krát sa ozve aj Robin, ktorý tam doteraz iba mlčky stál.

"Dobrá otázka," prikyvuje Gold. "No pokiaľ na to neprídeme, nikto by sa k tomu nemal približovať..."

"Tam niekde môže byť aj Emma! Musím ju ísť varovať," skôr ako stihne ktokoľvek namietať, je už David preč.

"Možno by sme to mali predsa len trochu preskúmať." zdvihne sa Regina zo stoličky a poberie za ním, spolu s Robinom po boku. Rumpel nesúhlasne pokrúti hlavou, no i on a Belle sa rýchlo vydajú za nimi.

Emma si zatiaľ v odľahlej časti parku vyhľadá lavičku na peknom mieste a pohodlne sa na ňu usadí, s nohami prekríženými pod sebou. S ustarosteným výrazom na tvári hľadí na jazierko pred sebou. Nedoliehajú sem zvuky mesta. Jediné čo počuť, je kvákanie kačiek, čvirikanie vtákov a šušťanie listov stromov. Teda, až kým jej vo vrecku nezačne vibrovať a následne aj zvoniť mobil. Vytiahne ho s povzdychnutím, no keď na displeji zbadá Davidovu fotku, ani sa nenamáha zdvihnúť to. Jednoducho vypne zvuk a odloží si iPhone späť do vrecka. Nemá chuť počúvať vysvetľovanie, ospravedlňovanie, či dohováranie. No osud jej nedožičí pokoj.

"Robíš chybu," ozve sa Hook, ktorý sa znenazdajky vynoril neďaleko nej.

"O tomto s tebou nechcem hovoriť."

"Nepočúvaj mňa. Počúvaj svojho syna."

Venuje mu prvý, zarazený pohľad.

"Podľa neho by ti toto mohlo pripomenúť čo opustíš," dodá, vyťahujúc zo svojej tašky knihu. "Tvoju rodinu."

"Moja rodina je Henry a vezmem ho tam, kde bude v bezpečí," veru, tvrdohlavosť je asi jednou z najčastejších vlastností Charmingovie rodiny. Hoci Emma sa veľmi snaží, aby jej hlas neznel podráždene a nahnevane.

"Nie, Swan. Tá tvoja bezpečnosť na prvom mieste je hlúposť," ani kapitán sa nedá odbiť. "Porazila si Zelenu aj Petra Pana. Ty si zlomila kliatbu. A aj napriek tomu stále utekáš. Čo hľadáš?"

"Domov."

Hook nadvihne obočie. "A ten je v New Yorku? To nebolo skutočné."

"Posledný rok bol."

"Tie spomienky boli falošné. Celé to bolo založené na... kúzelnom výmysle!" tento muž jednoducho nedokáže pochopiť, ako môže si môže niekto tak tvrdohlavo stáť za vlastným - navyše, podľa neho dosť nelogickým - názorom. No aj napriek tomu sa snaží byť čo najpokojnejší. Už sa stihol naučiť, že pri Emme pomáhajú iba kvalitné argumenty. Niekedy ani tie nie.

"Teraz máme pamäť späť a môže to byť skutočné."

"Prečo to také nemôže byť tu, s celou tvojou rodinou?"

Chvíľa, či skôr iba maličká chvíľka váhania. "Kvôli tomuto," vezme mu z ruky knihu a roztvorí si ju na kolenách. "Nevidím tu svoju rodinu. Vidím tu... rozprávky," medzi otáčaním strán venuje Hookovi krátky pohľad. "Príbehy o princoch a princeznách. To nie som ja. Nikdy som nebola súčasťou ani jednej z nich."

"Tak čoho si potom súčasťou?" Prisadá si Hook k nej na lavičku.

Emma krátko mykne ramenami. Dobrá otázka. "Okrem toho, že som s Henrym, nikdy som k ničomu nepatrila."

"Ale mohla by si," na zdôraznenie svojich slov kapitán povytiahne obočie.

Emma potlačí povzdych. "Pozri... ako malá som utekala. Ale keď som utiekla prvýkrát, napadlo mi to isté. Čo ak robím chybu? Čo ak mi to miesto bude chýbať?"

"Chýbalo?"

"Ani po prvý raz, ani nikdy potom."

"Takže si proste stále utekala."

"Kedysi dávno som sa čosi naučila, Hook. Domov je miesto, z ktorého keď odídeš, chýba ti. Takže áno, budem ďalej utekať, kým nepocítim toto."

"A to len tak opustíš svojich rodičov? Vôbec ti na nich nezáleží?" Dobre, Hook už to možno začína trochu chápať, no to ešte neznamená, že s ňou súhlasí.

"Samozrejme, že záleží," už len podľa tónu jeho hlasu jej je jasné, že to tak nemyslel, no aj napriek tomu ju pri srdci trochu pichlo. Veď to vyznelo, akoby bola nejaká bezcitná žena s kamenným srdcom, ktorá sa stará iba o seba a svojho syna, od ostatných chce mať pokoj. Verí, že to tak nie je. Keď niekomu na niekom záleží, ešte neznamená, že ho nemôže opustiť. "Ale musím jednoducho urobiť to, čo je pre mňa a Henryho správne-" pohľadom zablúdi až kdesi k stromom za lavičkou a vtedy aj ona zbadá oslnivý, pulzujúci lúč.

"Čo to dopekla je?" prvý sa ozve Hook, ktorý svoj zrak už upriamil tam, kde aj ona.

"Percy Jackson lapá blesky?" zamrmle Emma skôr pre seba ako pre kapitána, ktorý ten príbeh určite nepozná.

"Čo?"

"Netuším. No idem to zistiť," v momente je na nohách, knihu strká do rúk (vlastne pardon, do ruky, nebuďme k nemu kruto ironickí) Hookovi a poklusom mieri krížom cez park, zistiť, čo za pekelnú mágiu ten lúč vytvorilo.

"Swan počkaj!" skríkne, akoby to bolo chudákovi chlapcovi čosi platné, a rozbehne sa za ňou.

K peklu a "pekelnej" mágii (ak táka vôbec existuje) priraďujeme skôr rôzne odtiene červenej, či čiernej farby. Tu sa však jedná o zelenú mágiu, pretože patrí Wicked Witch, ako sa Emma s Hookom dozvedeli v momente, keď sa dostali na poľnú cestu vedúcu priamo do stodoly, v ktorej sa im - teda Regine - podarilo Zelenu poraziť.

"Čokoľvek sa tu deje, určite to nie je nič dobré," poznamená Hook, keď sú už len niekoľko metrov od chátrajúcej stavby, ktorej teraz pribudla aj veľký diera v strope, cez ktorú sa valí ten prúd svetla.

"Je to Zelenin portál. David mi nechal odkaz. Nejako sa jej podarilo umrieť a spustiť ho," vysvetľuje Emma s mobilom v ruke, zatiaľ čo sa približuje k stodole.

"Počkaj!" chytá ju Hook za rameno. "Musíme odtiaľ čo najskôr vypadnúť." No jeho slová sú vypustené len tak ledabolo do vetra, ktorý je, mimochodom, okolo stodoly veľmi silný, keďže blondína ignorujúc ho dokorán roztvára drevené brány stodoly.

Čo to tá ženská dopekla robí? Nechápe kapitán. Musím utekať a hľadať domov, preto sa teraz skočím rybičku do časového portálu, ktorý ani netušíme ako sa tu vzal...


"Emma!" doľahne k nim zrazu krik Davida, ktorý sa na čele spolu so svojou partičkou (Robin, Regina, Rumpel, Belle) práve vynárajú na ceste k stodole. Pokúšal sa dcére zavolať, no keďže nedvíhala, nemali čas hľadať ju a preto sa vydali rovno k portálu. A hľa! Prišli práve včas, aby tých dvoch zachránili.

"Choďte... odtiaľ... preč!" zadýchane skríkne aj Regina v snahe dodať Charmingovej princezničke a jej pirátovi trochu rozumu, pretože tí dvaja oň očividne prišli.

No práve tie výkriky to všetko zapríčinia. Ako náhle Emma začuje Davida, obráti sa, pričom nie len, že púšťa brány stodoly, navyše aj Hook púšťa jej rameno. Bránami to rozhodí, až takmer vypadnú zo zhrdzavených pántov a dvojicu hlúpych odvážlivcov tlak vytvorený portálom bolestivo hodí na chrbát a následne začne ťahať k sebe.

Ďalšia séria výkrikov, tentoraz od jednej aj druhej skupinky. Najviac ale momentálne kričí Emma, ktorá je už do pol pása v portáli a drží sa len Hookovej nohy. Ten sa stihol zachytiť hákom o zádrheľ v zemi a rukou sa snaží zachytiť Emmu.

"Drž sa!" kričí po nej, pretože rukou na ňu nedočiahne.

"Nemôžeeeeeeee-" koniec slova zanikne spolu s ňou, pretože portál ju vtiahne ako vysávač, spolu s kapitánovou pravou topánkou. Ostáva len dúfať, že ju skôr ako čokoľvek iné nezabije smrad (nikto nevie, aké úsilie venuje pirát svojej osobnej hygiene).

Hook vyvráti pohľad dohora, snažiac sa dovidieť na ostatných za ním. Tí, aj napriek rýchlemu tempu iba práve dobehli. David sa už-už vrhá na zem, že pirátovi pomôže, no ten iba vykríkne: "Jedného dňa túto ženskú prestanem prenasledovať!"

Musel sa pustiť. Nemohol ju tam nechať. A tak tento "svietiaci vysávač" vtiahne aj jeho.

"Nemôžeme tam ísť!" zaprotestuje Rumpel, ktorému beh rozvial vlasy na všetky strany. Musí kričať, pretože naokolo je strašný hluk a chce, aby ho bolo počuť aj tam vpredu. Čupí pri zemi, ešte za dverami stodoly a drží za pás Belle, ktorá kľačí a drží Reginu, tá je zasa napoly natiahnutá na Robinovi, ktorý leží na zemi a drží za nohy Davida, ktorý chcel pomôcť Hookovi, no teraz sa ho to hlavou na pred snaží vsať do portálu. Zaujímavá ľudská reťaz.

"Nemôžeme ich tam nechať!" odkričí mu David späť. "Tu im nepomôžeme, ale tam áno!"

"Kde 'tam'?!" pridá sa do tejto kričiacej konverzácie aj Regina.

"To je jedno! Idem za nimi!" a začne sa plaziť smerom k tomu nie veľmi lákavo vyzerajúcemu víru. Robin však zrazu nevie, čo robiť. Nechať ho spadnúť alebo spadnúť s ním? Nakoniec ho začne pomaličky púšťať, dávajúc si pri tom pozor, aby sa sám nešmykol. Odrazu do ale Davida vtiahne príliš rýchlo, až mu topánkou kopne do sánky.

"Oj do..." či nadávku dokončí alebo nie nepočuť, pretože si dlaňami chytí boľavé miesto. Opatrnosť je razom fuč a už to aj jeho ťahá dnu. Skríkol by, no ústa má ešte stále zakryté dlaňami.

"Robin!" vykríkne namiesto neho Regina a šup ju do portálu hneď za ním.

"Belle!" Rumpel (s rozcuchanými vlasmi) sa hodí za šmýkajúcou sa jeho láskou, ktorá je po Zlej kráľovnej pri pekelnej bráne najbližšie. Pevne ju schmatne za ruky, snažiac sa špičky topánok zaboriť čo najhlbšie do hliny.

"Rumpel!"

Príde mu to ako déjà vu. Podobnú scénu už raz zažil. Takto sa kedysi dávno pozeral do očí svojmu synovi. Vedel, že ho neudrží, no nechcel ho pustiť a nechcel ani skočiť s ním. Ako to dopadlo? Celý život ho nevidel a potom mu zomrel pred očami. Neprešiel deň, kedy by to neoľutoval.

"Rumpel..." aj napriek tomu ako sú blízko, nepočuje jej hlas, iba odčíta zo šepkajúcich perí. Zahľadí sa do jej prosiacich očí. Ona vie, načo myslí. A v duchu ho prosí, aby sú istú chybu už nespravil.

"Do pekla s tým!" zavrčí a ohne kolená, nechávajúc sa vtiahnuť portálom. Belline dlane však nepustí. Ani na moment.

-pokračovanie nabudúce-


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama